Ako inak nazvať to, čo v noci niekto urobil na Slavíne? Takto pošliapať pamiatku vojakov, ktorí položili svoje životy za oslobodenie západného Slovenska? To musela urobiť čisto prázdna hlava, ktorá ani netuší, že v Červenej armáde okrem Rusov bojovali aj Ukrajinci, Bielorusi a ďalšie národnosti z bývalého Sovietskeho zväzu. V mene všetkých normálnych Slovákov sa týmto ospravedlňujem potomkom padlých vojakov, nech už boli akejkoľvek národnosti, pretože toto si nikto z nich nezaslúžil.
Myslím si, že dnes na Slovensku len ťažko nájdeme človeka, ktorý s ukrajinským ľudom nesolidarizuje. Ale nastriekať pamätník padlých osloboditeľov z pred 75 rokov ukrajinskými farbami je moc. Vzorom sú im aj politici, ktorí ešte pred napadnutím Ukrajiny priniesli jej vlajku do parlamentu, nasvietili Bratislavský hrad či prezidentský palác modro-žltými farbami a namiesto slovenskej vlajky nosia na sakách ukrajinskú. Solidarita Ukrajincom sa dá vyjadriť aj inak – a to tak, že každý pomôžeme ako vieme a môžeme tým, ktorí pred nezmyselnou vojnou ušli na Slovensko.
Kde je premiér Heger, pani prezidentka, alebo ministerka Remišová a ďalší, aby toto barbarstvo odsúdili?