Martin Dorčák

Keď som v predchádzajúcej kauze odbehol do obdobia pandémie COVID-19, zostanem pri nej aj v kauze číslo 6. Nie, nečíslujem ich chronologicky, ani podľa dôležitosti, bolo ich totiž toľko, že o nich píšem v poradí, ako si na ne spomeniem.

Isto si pamätáte, ako koaličná idylka skončila, keď vtedajší predseda vlády Igor Matovič obvinil vtedajšieho ministra hospodárstva Richarda Sulíka, že tým, že včas nenakúpil antigénové testy, životmi na to doplatí 4 300 ľudí a desiatky tisíc ľudí bude trpieť celoživotnými zdravotnými problémami. Sulík mal byť podľa Matoviča okrem obetí na životoch zodpovedný aj za hospodárske škody vo výške jednej miliardy eur.

A tieto slová Matovič potom zopakoval niekoľkokrát, dokonca aj v zahraničí. Úlohu nakúpiť testy dostal Sulík od Matoviča zrejme za trest. Keď konflikt vrcholil, Matovič búšil do Sulíka ešte viac. Milión testov za 3,9 milióna eur, ktoré zohnal, Matovič považuje za „šmejd“ a 250-tisíc ľudí, ktorých nimi už testovali, označil za „hókusy-pókusy“. „Ja by som ani psa tým netestoval,“ vyhlásil Matovič.

Matovičova vláda nielenže nedokázala zabezpečiť dostatok kvalitných testov, väčším problémom bol nedostatok vakcín. Najskôr očkovali len seniorov, ktorým púšťali voľné termíny po stovkách cez internet. Volali sme to nočné hry o život. Seniori, ktorí sa chceli očkovať, museli striehnuť na to, či sa niekde neobjaví voľný termín. Napríklad, mne sa, doteraz neviem akým zázrakom, podarilo pre rodičov nájsť dva voľné termíny v Skalici. Cestovali sme tam z Bratislavy viac ako hodinu a o tri týždne pre preočkovanie opäť. Naopak, Skaličania chodili do Bratislavy a veľakrát sa stalo, že Bratislavčania cestovali aj na východné Slovensko.

Najprv očkovali seniorov, potom zdravotníkov a učiteľov, niektoré celebrity a členovia vlády sa tvárili, že robia očkovaniu propagáciu a zaočkovali ich prednostne. Napríklad bývalá tenistka Dominika Cibulková. Očkovanie sa vážne nerušilo vtedy, keď, kto iný ako Igor Matovič, vyhlásil o jednej z vakcín, že o nej vieme svoje. V tom čase prednostne očkovali učiteľov a 30 percent z nich sa zľaklo a z očkovania sa odhlásilo. Potom sa začal boj zaočkovaných s nezaočkovanými, neprospel ani očkovací bonus, ktorí dostávali seniori, ak mali všetky tri dávky.   

Vakcín sme mali málo. Až neskôr vysvitlo, že aj preto, že vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí, o ktorom som písal v predchádzajúcej kauze, odmietol minimálne 2,8 milióna vakcín od spoločnosti Pfizer, ktorými mohlo byť zaočkovaných 1,4 milióna ľudí. Krajčího za to nikdy nestíhali. Faktom však ostáva, že ministerstvo zdravotníctva dodnes nezverejnilo všetky podrobnosti k nákupu vakcín, a to vláda mala v programovom vyhlásení viac ako 90 krát slovo transparentnosť.

A to už nespomínam dva objednané milióny ruských vakcín Sputnik, z ktorých prvú dávku Matovič slávnostne doviezol na Slovensko vládnym špeciálom, ale očkovať sa s nimi nedalo ešte niekoľko týždňov. Tieto vakcíny sme napokon darovali tesne pred expiráciou krajine mimo Európskej únie.

RIEŠENIE: V tomto prípade je na všetky riešenia už neskoro. Keď mali ministri nakúpiť vakcíny, nekúpili ich. Naopak, potom ich nakúpili toľko, že sme ich expirované vyhadzovali, lebo už sme nimi nemali koho očkovať. Dnes už môžeme iba zdokumentovať škody, ktoré babráci z OĽANO spôsobili a zosobniť im ich. Aj to však bude ťažké, až nemožné, lebo hmotná zodpovednosť politikov, ktorú OĽANO sľubovalo, dodnes neexistuje.