Martin Dorčák

V nemecky hovoriacich krajinách je plagiátorstvo vážna vec. V roku 2011 zaň odstúpil nemecký minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg a v rovnakom roku bola v Rakúsku silno medializovaná aféra okolo diplomovky tamojšieho exministra financií Karla-Heinza Grassera. V roku 2013 za odpisovanie v dizertačnej práci skončila nemecká ministerka vzdelávania a výskumu Annette Schavanová.

V roku 2018 pre ukradnuté diplomové práce skončila vo funkcii česká ministerka spravodlivosti Taťána Malá. Jej témou bolo rodičovské právo a od slova do slova v nej prebrala časti textu z diplomovky, ktorá vznikla o 5 rokov skôr na Masarykovej univerzite v Brne. A aby toho nebolo málo, text z už existujúcej diplomovky prebrala aj s preklepmi a chybami. Krátko po nej skončil rovnako aj český minister práce Petr Krčál. Za rovnaký prehrešok.

Na Slovensku sa však za plagiáty neodstupuje. Keby áno, vláda Igora Matoviča by prišla o premiéra, ministra školstva a aj predsedu parlamentu.

Predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina dostal vysokoškolský titul za plagiátorskú prácu, do ktorej vykradol cudzie texty. Najviac strán odkopíroval z publikácie svojho školiteľa, pod ktorého vedením diplomovku písal. Ten ju však nedal Kollárovi prerobiť, ale umožnil mu v roku 2015 získať magisterský diplom na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. „Áno, zľahčil som si to, nie je to správne, ale robia to mnohí“, priznal sa po paľbe otázok novinárov.

Hlavu šéfa parlamentu žiadali vtedy viacerí poslanci, aj koaličný partner z SaS. Ale len dovtedy, kým nevyšlo najavo, že plagiátorom je nielen Kollár, ale aj podpredseda SaS a samotný minister školstva Branislav Gröhling. Vyučený obuvník, povolaním vizážista a kaderník, ktorý si urobil titul z práva. Do záverečnej práce z práva na Paneurópskej vysokej škole Gröhling z veľkej časti skopíroval svoju bakalársku prácu, a to 28 strán, a tiež do nej pospájal rozsiahle pasáže kníh, ktoré citoval len na niektorých miestach. Celkovo 69-stranová práca na tému „Terorizmus. Medzinárodné a európske nástroje boja proti nemu“ bola pôvodne zverejnená na webovej stránke univerzitnej knižnice, no po Kollárovej kauze z webu na ministrovu žiadosť zmizla.

A ak by ste si nepamätali, ako „principálne“ sa zachovali poslanci koalície, najmä strán SaS a Za ľudí, z ktorých väčšina neskôr prešla do SaSky, tak pri odvolávaní plagiátora Kollára z rokovacej sály odišli.

No čo, ruka ruku myje, plagiátor plagiátora kryje. Aký príklad majú mať študenti, keď majú ministra školstva a predsedu parlamentu plagiátora? A to sa ešte nevedelo, že plagiátorom je aj najväčší bojovník proti všetkému nekalému Igor Matovič. Ale o tom v ďalšej kauze už zajtra.