Martin Dorčák

Detí s celiakou či bezlaktózovou diétou sa obedy zadarmo, žiaľ, netýkajú

Dotácia na obedy, ktorú Slováci poznajú ako obedy zadarmo, má dve vážne chyby, vďaka ktorým sa k nim nemusia dostať práve tí najzraniteľnejší – deti, ktorých rodičia sú finančne menej gramotní a deti, ktoré sú zo zdravotných dôvodov odkázané na špecifickú diétu.

PROBLÉM PRVÝ: O OBEDY ZADARMO MUSÍ RODIČ POŽIADAŤ

Hnutie Sme rodina sa tak ponáhľalo ukradnúť návrh podpredsedu HLASU Erika Tomáša, aby sa mohli ukázať ako najsociálnejšia strana, že vôbec nerozmýšľali. Alebo si povedali, že ho trochu pozmeníme – a doplnili tam vetu, že rodič musí o dotáciu na bezplatný obed pre svoje dieťa školu požiadať. A tu nastáva problém – niektorí rodičia zabudnú, iní sa o tom ani nedozvedia a ich deti môžu na teplé obedy zabudnúť. Táto vláda tu vyhadzuje desaťtisíce eur na kampane, ako zatočili s byrokraciou (a to iba po dvoch rokoch našli v šuflíku návrh zákona, ktorý pripravil Richard Raši s Petrom Pellegrinim), ale novú byrokratickú povinnosť  zaviedla bez mihnutia oka a úplne zbytočne…

PROBLÉM DRUHÝ A OVEĽA VÁŽNEJŠÍ: CHORÉ DETI DOTÁCIU NA OBED NEDOSTATNÚ

Stravu v školských jedálňach si pamätáme všetci – polievka zahustená múkou, omáčka zahustená múkou s mliekom… A tu nastáva problém pre desiatky tisíc detí, ktoré majú diagnostikovanú celiakiu (bezlepkovú diétu), bezlaktózovú či histamínovú diétu a pod… Tieto deti  sa v školských jedálňach nenajedia, jedia buď doma, alebo im rodičia balia krabičky s jedlom, ktoré im neublíži.

A tu vzniká problém. Jeden krajec bezlepkového chleba stojí takmer euro, múka je trikrát drahšia ako klasická lepková a tým pádom sa nedá od školských jedální očakávať, že takýmto deťom budú pripravovať ich špeciálne jedlo. Ale štát, ktorý dáva zdravým deťom 2,30 € na suroviny na obed, by tieto peniaze a možno aj viac mal dať aj deťom, ktorým by štandardný obed za 2,30 € z klasických surovín mohol ublížiť. Na tieto deti Sme rodina vo svojom návrhu zabudla, asi preto, že žiadne z detí Borisa Kollára nie je celiatik.

Riešenia sú dve – dať dotáciu na stravu aj rodičom detí, ktoré majú lekársky diagnostikovanú špeciálnu diétu a rodičia im pripravujú teplé obedy, alebo nájsť spôsob, ako by školy mohli variť pre čo najviac z takýchto detí. Viem si to predstaviť napríklad v mestách, alebo mestských častiach, kde by jedna školská jedáleň pripravovala špeciálnu stravu a zamestnanec miestneho či mestského úradu by ju rozvážal po školách. Ale to by sa musel nájsť osvietený starosta alebo primátor, ktorý by takúto pomoc deťom presadil. A som presvedčený, ako otec jedného z takýchto detí, že by to ocenili všetci zainteresovaní – najmä tie deti, ktoré by sa mohli najesť spolu so spolužiakmi.