Martin Dorčák

Keď sa v minulom roku začala vojna na Ukrajine, boli sme v šoku. A nielen my, ale celá Európa a najviac Ukrajinci. Tí, ktorí mohli, zobrali nohy na plecia a utekali. Časť z ich aj na Slovensko. Samozrejme, všetci sme im chceli pomôcť a od prvého dňa boli na hraniciach stovky dobrovoľníkov, ktorí mali pre ľudí utekajúcich pred vojnou jedlo, šaty, niektorí ubytovanie a iní ponúkali odvoz. Sám som poslal na hranice teplé oblečenie, veď bol február.

Dobrovoľníci na hraniciach makali deň – noc a štát zaspal. Zaspal Mikulec, ale aj ostatní ministri, ktorí nedokázali vytvoriť funkčnú schému pomoci, kam utečencov ubytovať, ako im dať prácu a podobne. No nielen Mikulec, aj minister obrany Jaroslav Naď nezvládli situáciu na hraniciach, veď armáda tam prišla dva dni po dobrovoľníkoch. Dodať stany či kuchyne jej v niektorých prípadoch trvalo týždne. Slovenských vojakov predbehli nielen dobrovoľníci, ale aj samosprávy a ešte aj zamestnanci ministerstva vnútra.

Zato Mikulec vedel, ako z tejto situácie von a ešte na nej aj zarobiť. Ministerstvo vnútra na jar podpísalo 2,5 miliónovú zmluvu s eventovou firmou Dustream production na pomoc s prílevom utečencov z Ukrajiny. Na priamo, čiže bez súťaže s firmou s väzbami na OĽANO. Dustream ministerstvo totiž odporučil podnikateľ Július Slovák. Ten pracuje pre OĽaNO a pozná sa s lídrom hnutia Igorom Matovičom ako aj premiérom Eduardom Hegerom.

Pochybnosti vzbudili dve zmluvy. Druhou bola zmluva s bratislavskou firmou Globalgastro plus za takmer 2 milióny eur s daňou, ktorá mala utečencom zabezpečovať cattering. Mikulec de facto dal svojim kamošom voziť jedlo z Bratislavy na Ukrajinskú hranicu! A premiér Heger sa na to prizeral, neskôr to nazval veľkým zlyhaním štátu. A neodstúpil, rovnako ako Mikulec.