Veronika Remišová mala vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera na starosti eurofondy. Čerpanie akcelerovať nedokázala, keď končila, bolo nevyčerpaných takmer 5 miliárd eur a tak si povedala, že spojí príjemné s užitočným a eurofondy použije na splatenie straníckeho dlhu a zároveň si kúpi hlasy v osadách. 350 eurovými poukážkami na nákup notebookov.
Hlavnými veriteľmi, čiže ľuďmi, ktorým strana pani Remišovej dlží peniaze, sú Peter Zálešák a Ján Tomáš. Podľa stránky strany Za ľudí im strana dlhovala alebo dlhuje jeden a pol milióna eur. A títo dvaja páni vlastnia jeden z najväčších elektro-domov na Slovensku, ktorý patrí medzi najväčších predajcov počítačov. Lacných počítačov, presne takých, na aké ide Remišová rozdávať poukážky.
A keďže každý dlh treba splatiť a Remišovej s Matovičom reálne hrozí, že do parlamentu neprelezú, bolo treba niečo vymyslieť. Preto prišiel projekt Digitálny žiak.
55 miliónov eur si rozdelí 152 000 detí. Poukážky donesú do obchodov a odnesú si notebooky.
Poukážky na notebooky dostali všetci skončení prváci na stredných školách. Nie len tí, ktorých rodičia si kúpu notebooku nemôžu dovoliť, ale aj, obrazne povedané, deti Borisa Kollára, detí, ktoré už dnes nosia do školy dva a pol tisícové McBooky.
Ale nedostanú ju prváci na stredných školách, ktorí nastúpia v septembri. Len preto, že neboli prváci v roku, keď sa Remišovej nepodarilo zmysluplne minúť eurofondy. Ani tí, ktorí nastúpili na stredné školy rok pred nimi, pretože tiež nemali to šťastie byť prvákmi v čase, keď sa Remišovej prisnilo, že ide rozdávať notebooky.
Poukážky dostávajú aj chudobné deti. To oceňujem, počas pandémie sa viac ako 50 000 detí nemohlo dištančne vzdelávať, lebo nemali počítač. Teraz ho budú mať, ale dištančné vzdelávanie už nebude, lebo pandémia skončila. A keby aj zas nastúpilo, koľko z týchto detí má doma pripojenie na internet? Polovica? Tretina? Takže budú mať notebook, ale z domu sa na sieť nepripoja.
Pani Remišová ide dávať notebooky všetkým chudobným deťom. Viac ako 10 000 z nich sú prváci na základných školách, ktorí sa len učia písať. Naozaj si myslíte, že budú pracovať na notebooku s klávesnicou? Jasné, že nie. A kým sa dostanú na druhý stupeň, notebook, ktorý teraz dostanú, bude zastaraný a pomalý. Alebo im ho rodičia predajú. Veď za 350 eur sa dá kúpiť aj 100 fliaš lacnej vodky alebo vína. A presne toto sa deje v osadách. Notebooky, hoci sú opatrené akože neodlepiteľnou nálepkou, končia v záložniach a naše eurofondy u priekupníkov… A Remišová už len dúfa, že ľudia, ktorí notebooky dostali, jej za tento projekt dajú svoj hlas… A ja dúfam, že na Slovensku už nie sú takí voliči, ktorí by zapakovali chybu z roku 2020 a vo voľbách podporili Remišovú.
RIEŠENIE: Aj tie najchudobnejšie deti z marginalizovaných komunít majú právo a musia sa naučiť pracovať s počítačom. Na to majú školy, kde sa im o počítače postarajú a kde ich to naučia. A nebude sa stávať, že notebooky z eurofondov skončia v záložniach…
Všetky kauzy nájdete na www.51.kauz.sk
Celá debata | RSS tejto debaty