Martin Dorčák

Klamstvo je pracovnou metódou Veroniky Remišovej. Naplno sa to prejavilo práve v rozhovore pre Postoj, na ktorý musím ako bývalý poradca Petra Pellegriniho a Richarda Rašiho na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) zareagovať.

V prvom rade chcem vyzvať pani Remišovú, aby prestala šíriť klamstvá o tom, že jej želám smrť! V rozhovore povedala, že točím „nenávistné videá, napríklad skap, zomri, zhni, nech Remišová zhnije.“ Všetky moje videá, v ktorých poukazujem na Remišovej porušenia zákonov a prešľapy sú dostupné na mojom youtube kanáli a nikdy som pani Remišovej neželal nič zlé. Ale keďže ani Remišová nemá argumenty, vymyslela nechutné klamstvo, aby sa dala do pozície obete a keďže má podstatne lepší prístup k mediálnemu priestoru a vysielaciemu času ako ja, tak ho využíva na moje očierňovanie. A aj o trestnom oznámení iba rozpráva, nepodala ho a ani nepodá, lebo videá, o ktorých rozpráva, neexistujú a nikdy neexistovali.

Pani Remišová spomínala aj nejaké trestné oznámenie, ktoré mal na mňa podať Úrad na ochranu osobných údajov, ani takéto trestné oznámenie podľa mojich informácií neexistuje a je to overiteľné na tomto úrade.

Pani Remišová nehrá férovo ani pri tvrdeniach, že na bývalom ÚPVII sa za likvidáciu krabice od monitora platili stovky eur. Projekt Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe bol utajený, pretože žiadna krajina nemôže zverejniť, akým spôsobom a s akými zariadeniami a softvérom bojuje proti kybernetickým útokom. Na projekte sa okrem ÚPVII podieľal aj NBÚ, SIS a NASES. Keby si pani Remišová poriadne prečítala správu NKÚ, zistila by, že problém s likvidáciou krabičiek nebol na ÚPVII, ale u jedného z partnerov a tiež by zistila, že hoci niečo podobné v ponuke bolo, nikdy takáto položka nebola faktúrovaná. A korekciu, teda o tom, že projekt nebude preplatený z eurofondov, nerozhodla Európska komisia, ale ministerstvo financii, vedené Eduardom Hegerom. Táto korekcia bola čisto z politických dôvodov, pretože ministerstvo pani Remišovej sa ani nepokúšalo s EK komunikovať o jeho preplatení, aby mohla pani Remišová tvrdiť, že projekt nám EK nepreplatila. (Celú kontrolnú správu nájdete tu, o pochybení partnera sa píše na strane 10)

Pani Remišová si ďalej vymyslela, že Richard Raši prenajal priestor, za ktorý platila 8000 eur mesačne a bol nevyužívaný. Tento priestor neprenajal Richard Raši, ale vtedajší vedúci úradu a v priestore malo byť vzdelávanie centrum pod pracovným názvom showroom informatizácie. Žiaľ, práve Veronika Remišová tento rozbehnutý a pripravený projekt po svojom nástupe zastavila a za nevyužívaný priestor platila ešte dva roky a 9 mesiacov.

A keď sme pri nevyužívaných priestoroch, pani Remišová si od finančnej skupiny, v ktorej budove teraz ministerstvo sídli, prenajala nie 300, ale 3000 metrov štvorcových za 25 eur mesačne, aby mohla vláde tvrdiť, že ušetrí pri sťahovaní ministerstva do jednej z najvyšších budov v Bratislave. Pravda je taká, že pani Remišová rok a pár mesiacov predtým, ako jej sťahovanie odklepla vláda, prenajala tento priestor a náklady naň započítala do pôvodných nájmov, aby jej vyšlo, že novým nájmom šetrí. V skutočnosti však daňoví poplatníci zaplatia za prenájom priestorov Remišovej ministerstva za 10 rokov o 10 miliónov eur viac, ako keby zamestnanci ministerstva zostali v pôvodných budovách.

Veronika Remišová považuje za štvavú kampaň, keď upozorňujeme na jej prešľapy. Pani Remišová sa ma snaží očierniť, že som dostal zlatý padák. Nie pán Raši, ale vtedajší generálny tajomník služobného úradu mi udelil odmenu, ktorú mi pani Remišová protizákonne nevyplatila. Išlo pre viac osôb o sumu spolu 33000 eur. Všetci už máme v rukách rozhodnutie súdu, zatiaľ neprávoplatné, že pani Remišová tieto odmeny nevyplatila protizákonne a musí ich vyplatiť. Prečo pani Remišová nevysvetlí, že na to, aby uchránila 33 000 eur podpísala na 72 000 eur zmluvu s advokátskou kanceláriou Poláček and Partners a viac ako 50 000 eur im už za prehratý súdny spor vyplatila. A prečo pani Remišová nepovie aj to, že minimálne v piatich prípadoch podpísala ľuďom odchádzajúcim z ministerstva vyššie odmeny, ako som mal dostať ja, pričom najvyššiu, skoro 22 000 eur dala odchádzajúcemu šéfovi informatizácie Kucerovi a viac ako 17 000 za rok prihodila k platu aj svojej pravej ruke – riaditeľovi jej kancelárie Magušinovi?

Pani Remišová v rozhovore tiež tvrdí, že úrad šikanujem infožiadosťami. Je mi ľúto, že pani Remišová vníma ako šikanu, keď sa pýtam, čo jej advokátska kancelária za 50 000 eur z peňazí daňových poplatníkov dodala, keď sa pýtam, aký nábytok má vo svojej kancelárií a koľko daňových poplatníkov stál, alebo keď sa pýtam na výšku odmien, ktoré rozdáva opäť z peňazí daňových poplatníkov. A tých infožiadostí nie sú desiatky, v tomto roku som poslal tri, ani na jednu mi neodpovedali. Aby nemuseli zverejniť, ako hospodária s peniazmi daňových poplatníkov, sa dokonca rozhodli utajiť pôdorys prenajatých priestorov. To, že tento akože utajený pôdorys dodnes visí na stránke úradu vlády, im je jedno.

Pani Remišová tiež tvrdí, že mal povedať, že má vlastný výťah. Nikdy som nič také netvrdil, len som sa spýtal, či ho náhodou nemá a tiež som sa spýtal, načo kúpili kolebežku za 2590 eur a či sa nedá kúpiť lacnejšie. Keby bola pani Remišová transparentná, napísala by do zoznamu objednávok aj počet kolobežiek, ktorý kúpila. Lebo keď ministerstvo zverejní, že kúpilo kolobežku za 2590 eur, tak každý si pod tým predstaví predraženú kolobežku. A už len otázka – pani Remišová, vy ste naozaj kúpili desiatky elektrických kolobežiek, ako tvrdíte v rozhovore?

Ministerka Remišová v rozhovore tiež uviedla, že „Raši sa postavil na tlačovku a kritizoval nejakú štúdiu uskutočniteľnosti, nejaké somariny. Nakoniec vysvitlo, že štúdiu uskutočniteľnosti sám objednal, zrealizoval a zaplatil v roku 2019.“ Keby pani Remišová trochu rozumela svojej práci, nikdy by nič také nemohla povedať. Tie somariny sú totiž obrovská kauza rodinkárstva. Je to o tom, dvaja bývalí zamestnanci poradenskej firmy napísali v roku 2019 štúdiu uskutočniteľnosti projektu, počas Remišovej vedenia sa zamestnali na jej ministerstve a ako zamestnanci ministerstva pripravili podklady k verejnému obstarávaniu. A hádajte, kto je subdodávateľom zákazky v hodnote viac ako 250 000 eur? Firma matky jedného z týchto zamestnancov. Klientelizmus ako vyšitý. A kto podpísal zmluvu s víťazom súťaže? Pani Remišová.

Klamstvá pani ministerky Remišovej som v tejto reakcii vyvrátil. Faktami. Chcem preto pani ministerku vyzvať, aby aj ona reagovala fakticky a prestala hlúpo klamať a očierňovať ľudí, ktorí upozorňujú na jej prešľapy. A chcem ju vyzvať, aby ak má dôkazy, že som jej niekedy prial, aby skapala a zhnila, to trestné oznámenie podala, alebo ich zverejnila. Alebo aby odišla z politiky. A na záver chcem pani Remišovej pripomenúť, že to bola práve ona, ktorá nakreslila pexeso a škrtala ľuďom hlavy.