Martin Dorčák

Naozaj, keď sa na to pozerám s odstupom času, Matovičova a aj Hegerova vláda sa zapíšu do dejín. Ako najneschopnejšie vlády plné amatérov a diletantov, ktorí nie sú spôsobilí riadiť štát.

Politický prebehlík a asi aj slovenský rekordér Ján Budaj, ktorý mal za socializmu donášať ŠtBákom na svojich kamarátov, člen a funkcionár VPN, Demokratickej únie, potom Demokratickej únie Slovenska, ktorý si potom založil stranu Zmena zdola, aby s ňou vstúpil do OĽANO a potom zradil aj OĽANO a prešiel k Demokratom (OĽANO 2), dostal významnú funkciu. Po voľbách 2020 z neho Matovič urobil ministra životného prostredia. Z človeka, ktorý namiesto občanov chránil medvede, ktorý nevedel pochopiť, ako môžu premnožené medvede útočiť na ľudí, keďže si myslel, že vyjedajú z bútľavých stromov med a sú vegetariáni…

A zrazu sa Budajovi splnil sen a stal sa ministrom. Dostal limuzínu, kopec poradcov, kanceláriu, šoférov, sekretárky a pánko si vládol.

Keď ho dnes už bývalá zamestnankyňa mailom poprosila o podpis stanoviska asap, teda hneď, nechal ju vyhodiť. Keď sa ho šofér spýtal, kam ho má odviezť, Budaj sa na neho vykričal, že on je minister a šoféra nemá zaujímať, kam pán minister ide… Aj toto sú zážitky, ktoré mi hovorili bývalí zamestnanci ministerstva. Ale poďme k tretej kauze.

Budaj pripravil svojou neschopnosťou, amaterizmom Slovenskú republiku o viac ako pol milióna eur. Hovoríme o tom ministrovi Budajovi, ktorý hneď na začiatku volebného obdobia podpísal niekoľkostotisícovú zmluvu dvornému advokátovi OĽANO Miškovičovi.

Ministerstvo životného prostredia realizovalo v rokoch 2017 až 2020 projekt financovaný z fondov EÚ – Informačný systém odpadového hospodárstva.

Zmluvu o dielo podpísal ešte v roku 2017 vtedajší minister životného prostredia László Sólymos a dielo bolo dodávané v takzvaných míľnikoch. Znamená to, že urobila sa časť práce, ministerstvo si to skontrolovalo, prebralo a uhradilo faktúry. Spolu bolo míľnikov 10.

V auguste 2020 ministerstvo, na čele ktorého už bol od marca 2020 Ján Budaj, akceptovalo predposledný 9. míľnik, faktúry boli uhradené po šiesty míľnik.

A pán minister, ktorý o riadení ministerstva, zákonoch a zmluvných vzťahoch vedel doslova prd, si povedal, že tento systém je zlodejina a on ho platiť nebude. Tak prestal.

Samozrejme, dodávateľ sa oprávnene dožadoval svojich peňazí a ministerstvo zažaloval. Samozrejme, že aj vyhral. Súd na pojednávaní rozhodol v prospech dodávateľa a uložil ministerstvu uhradiť pohľadávku z troch neuhradených faktúr spolu vo výške 2.431.287,60 € plus príslušenstvo (trovy právneho zastupovania, súdne poplatky a penále z omeškania úhrady faktúr v celkovej výške 507 243,95 €. Proti tomuto rozsudku sa ministerstvo neodvolalo.

Počas súdneho sporu si ministerstvo navyše za 70 000 eur dalo vypracovať rozdielovú analýzu, pretože chcelo preukázať, že dodávateľ nedodal, čo mal, ale rozdielová analýza iba potvrdila nárok dodávateľa, takže škoda, ktorú Ján Budaj svojim rozhodnutím ministerstvu spôsobil, narástla o ďalších 70 000 eur.

Nekonanie ministerstva, resp. ministra spôsobilo priamu škodu za zbytočný súdny spor, za ktorú by mal exminister Budaj podľa ich sľubov niesť hmotnú zodpovednosť a tieto finančné prostriedky by mal ministerstvu vrátiť. Žiaľ, dodnes tak neurobil a ministerstvo si tieto peniaze zatiaľ, pokiaľ mám aktuálne informácie, ani nevymáha.

A potom sa čudujme, že štát nemá peniaze, keď papaláši takto šafária…

RIEŠENIE: Prijať hmotnú zodpovednosť politikov a nevoliť diletantov, ktorí sú možno dobrí aktivisti, ale v živote nič neriadili a nie sú schopní si ani naštudovať zákony, ktorými sa musia riadiť.